V dnešnom období sa žiadna budova nezaobíde bez vhodnej izolácie. Dôvodom sú nové normy a štandardy uplatňované v stavebníctve, ale nielen ony. Rozhodujúcu rolu tu hrá ekonomický faktor, nie je totiž žiadnym tajomstvom, že ceny energií stále stúpajú a ani v najbližších rokoch nás zmeny v prospech užívateľov budov zrejme nečakajú. Okrem nákladov na prevádzku objektov a bytov hrá významnú rolu pohodlie, ktoré by sme si všetci radi zaistili, predsa však pri celoročnom prevádzkovaní objektov, teda v lete i v zime, na jar i na jeseň, je možné bez dobrej izolácie len ťažko udržať optimálnu teplotu vzduchu ako v obytných, tak v úžitkových miestnostiach.

Aké požiadavky by mala spĺňať dobrá tepelná izolácia používaná v obytných budovách?
Predpokladajme, že staviame obytný dom s predstavou, že bude obývaný najmenej 60-80 rokov. Účinnosť izolačnej vrstvy by teda mala byť počas celého tohto obdobia prinajmenšom uspokojivá. Preto je vhodné pri výbere izolačných materiálov zvážiť ich fyzikálne vlastnosti, ako i výhody a nevýhody, ktoré budú s ich použitím spojené počas celého obdobia, kedy bude objekt využívaný. Ak vezmeme do úvahy takto dlhé obdobie prevádzkovania stavby, má zásadný význam starnutie materiálov, sublimácia (zánik izolačnej hmoty) a biodegradácia. Musíme myslieť taktiež na to, či izolačný materiál nemá príliš hygroskopické vlastnosti (či nevlhne), a tiež, či dostatočne brzdí difúziu vodnej pary dovnútra izolácie. Tieto charakteristiky majú zásadný vplyv na účinnosť izolácie, navyše voda v izolačnej vrstve môže viesť ku korózii kovových konštrukcií, prípadne hnitiu dreveného skeletu budovy. Mali by sme si tiež uvedomiť, že voda, ktorá kondenzuje vnútri izolačnej vrstvy, niekoľkonásobne zhoršuje izolačné vlastnosti tepelnej bariéry. Nemalý význam má aj zmena rozmerov a plstnatenie vlny a netkaných textílií vôbec (stálosť rozmerov je zásadná v prípade izolačných platní alebo rohoží, pretože zmena priestorových parametrov môže viesť k vzniku netesností a medzier, následkom čoho dochádza k nežiaducemu prúdeniu vzduchu vnútri izolačnej vrstvy). Posledným zásadným problémom je horľavosť izolačného materiálu. Je však nutné povedať, že žiadny materiál nie je celkom ohňovzdorný; jeho zaradenie do tej či onej triedy horľavosti nám umožňuje zhodnotiť, ako rýchlo sa bude oheň počas požiaru objektu šíriť. Pokiaľ ide o počiatočnú fázu požiaru, existujú samozrejme materiály s prísadami znižujúcimi horľavosť, ktoré niekedy môžu prispieť k samočinnému uhaseniu ohňa, napr. materiály zaradené do triedy látok samozhášajúcich. Tu je potrebné sa uistiť, či daný materiál počas horenia nekvapká, čo by vo svojom dôsledku mohlo prispieť k ďalšiemu rozšíreniu požiaru.

Prečo je nutné používať dobré izolačné systémy?
Túto otázku je možné zodpovedať pomocou príkladu podkrovia, pretože táto časť budovy nesie hlavnú zodpovednosť za stratu tepla v zime a ohrievanie miestností v lete.
Ak je naša strecha pokrytá plechom, môže tento plech v letnom slnečnom dni dosiahnuť teplotu asi 80°C. Ak chceme v podkroví udržať teplotu 20°C, máme čo do činenia s rozdielom teplôt, ktorý predstavuje približne 60°C. Je nutné priznať, že táto úloha predstavuje pre našu tepelnú bariéru, t. j. izolačnú vrstvu strechy, nemalú výzvu.

A čo sa deje v zime?
Predpokladajme, že je vonku mráz - 10°C, zatiaľ čo vnútri budovy v podkroví chceme udržať teplotu 22°C. Rozdiel teplôt v tomto prípade predstavuje 32°C. V oboch situáciách, ako v lete, tak v zime, požadujeme, aby izolačná vrstva podkrovia bola schopná účinne čeliť náporu horúčavy alebo zimy pri tepelných rozdieloch 30 - 60°C. Dodáme ešte, že máme strechu s plochou 200 - 300 m2, a už sa nám začína rysovať potrebná izolačná účinnosť podkrovia. Podobný problém predstavujú obvodové steny budov, ktoré sa v súčasnom období stavajú z ľahkých materiálov, ktoré nemajú schopnosť akumulovať teplo. Preto sú také citlivé na krátkodobé zmeny teplôt, čo bez dobrej izolácie priamo vnútri budovy pocítime.
Pretože množstvo termoizolačných systémov vykazuje tendenciu ku kondenzácii vodnej pary vnútri tepelnej bariéry v zime a k vzniku netesností izolačných vrstiev v lete, je vhodné vziať do úvahy metódu priameho nástreku tvrdej PUR peny. Samotná pena ako izolačný materiál nepotrebuje zvláštne odporúčanie, pretože sa teší priazni mnohých používateľov, najmä v profesionálnom a priemyselnom využití. Dovoľte nám, aby sme Vašu pozornosť obrátili na izolačný systém, ktorého podstatou je priamy nástrek izolačnej vrstvy tak, aby vytvorila jednoliatu vrstvu, bez spojov, štrbín, dier a tepelných mostíkov - SAAPPUR SYSTEM 101100, určený na použitie v bytovej výstavbe.

Ako to funguje?
Polyuretánovú penu SAAPPUR SYSTEM 101100 nanášame priamo na ľubovoľne zaizolovaný podklad. Môže ísť o plech, debnenie, drevotrieskové dosky, škridle, izolačná fólia medzi krokvami, murivo, betón a podobne. Nástrek sa vykonáva pomocou nástrekového zariadenia vybaveného špeciálnou nástrekovou pištoľou. Osoba, ktorá nástrek vykonáva, nanáša polyuretán v podobe rozmixovanej tekutiny na zaizolovaný povrch, kde dochádza k samočinnému vypeneniu a vytvrdeniu polyuretánovej masy, čím získame vrstvu tvrdej PUR peny určitej hrúbky, so stanovenými fyzikálnymi parametrami zvolenými na základe špecifických vlastností objektu a očakávaní investora. Takto získaná pena pevne prilieha k podkladu, vyznačuje sa dobrou priľnavosťou k väčšine stavebných materiálov, pričom jej priaznivou vlastnosťou je, že sa nezosúva, ani neplstnatie. Pre penu SAAPPUR SYSTEM 101100 je typická štruktúra s veľkým počtom uzatvorených buniek a v dôsledku toho i veľmi nízka nasiakavosť, dokonca i v prípade dlhodobého úplného ponorenia. Vďaka uzatvoreným bunkám sa tento materiál vyznačuje značnou tepelnou rezistenciou a odolnosťou voči difúzii vodnej pary i v krajne nepriaznivých podmienkach, ako je vysoká vzdušná vlhkosť a pomerne značný rozdiel medzi teplotami na oboch stranách izolačnej bariéry. Ďalším dosť významným kladom tohto izolačného systému je nízka hmotnosť vrstvy, ktorá zvyčajne neprevyšuje 3,5 kg/m2 plochy, takže nie je nutné používať žiadne zavesovacie systémy, izolačné fólie či systémy vetrania izolácie, pretože pri takto nanesenej vrstve nedochádza ku kondenzácii vody. Výsledkom je značná úspora priestoru vnútri miestností a predovšetkým celkových nákladov výstavby. Vzhľadom na to, že sa pena nanáša vo vrstvách medzi skeletovými konštrukčnými prvkami budovy, budú utesnené všetky prípadné netesnosti. Týka sa to najmä škár v miestach, kde sa stýkajú steny so strechou, všetkých spojov jednotlivých strešných plôch, rámov strešných okien a v niektorých prípadoch i ostatných okenných a dverných rámov. Z ďalších vlastností, ktorými sa tvrdá PUR pena vyznačuje, stojí za zmienku odolnosť materiálov, stálosť izolačných parametrov desiatky rokov, neutrálne pôsobenie na iné stavebné prvky - napríklad pena nanesená na drevo nespôsobuje jeho práchnivenie a hnitie, nevytvára živnú pôdu pre baktérie a plesne.
Izolačný materiál SAAPPUR SYSTEM 101100 bol na základe svojej reakcie na oheň označený ako samozhášajúca látka, ktorá nemá tendenciu vytvárať horiace kvapky.

V Ústave stavebnej techniky vo Varšave prebehlo na žiadosť firmy SAAPPUR schvaľovacie konanie, na základe ktorého sa konštatuje, že výrobok s obchodným názvom SAAPPUR SYSTEM 101100 je spôsobilý na použitie v stavebníctve. Táto skutočnosť bola potvrdená vydaním Technického súhlasu Ústavu stavebnej techniky číslo AT-15-7756/2008.

IZOLÁCIA NOVÉHO PODKROVIA:

Podkrovie nového domu pripravené na zaizolovanie tvrdou PUR penou SAAPPUR SYSTEM 101100	Pena sa nanáša medzi konštrukčné prvky skeletu strechy, predná strana krokiev zostáva čistá, čo umožňuje finálnu úpravu podkrovia pomocou sadrokartónových platní, prípadne iným spôsobom.
Hrúbka izolačnej vrstvy SAAPPUR SYSTEM M101100 - 15 cm	Na takúto izoláciu nie je nutné klásť vlnu alebo fóliu, na povrchu peny je lesklá šupka.

Tu sú uvedené niektoré parametre SAAPPUR SYSTEM 101100

• Objemová hmotnosť: 25-31 kg/m³
• Absorpcia vody (24h): ≤ 0,2 kg/m²;
• Absorpcia vody (28 dní): ≤ 3% (v/v)
• Zmena priestorových rozmerov (48h; 70°C; relatívna vlhkosť 90%):
  • Hrúbka: ≤ 4%
  • Dĺžka a šírka: ≤ 3%
• Medza pevnosti v tlaku (10% relatívna deformácia): ≥ 90 kPa
• Medza pevnosti v ťahu: ≥ 130 kPa
• Priľnavosť k:
  • Drevotrieska: ≥ 150 kPa
  • Lakovaný oceľový plech: ≥ 110 kPa
  • Betón: ≥ 170 kPa
• Súčiniteľ tepelnej vodivosti (10°C): 0,034 W/mK
• Trieda horľavosti: trieda E
• Priemerná hodnota difúzneho odporu vodnej pary: 14 m2hhPa/g (EN12086:2000)

Realizačný čas, ktorý naše pracovné tímy potrebujú na zaizolovanie podkrovia obytného domu, v mnohých prípadoch neprekročí 1 až 3 dni.

ADAPTÁCIA STARÉHO PODKROVIA:

Staré podkrovie je možné ľahko adaptovať na nové podmienky, ak na utesnenie využijeme nástrekovú penu Saappur System 101100.	Pri adaptácii alebo prerábaní povál sa stretávame s množstvom netesností; nástreková pena Saappur System 101100 je schopná tieto miesta účinne utesniť.
Nanášanie peny na doskový podklad	Pracovník nástrekovou pištoľou vyplňuje celý priestor medzi dreveným skeletom a povrchom stien a skosenie strechy
Materiál Saappur System 101100 umožňuje jednorazovo naniesť izolačnú vrstvu hrúbky až 15 cm; túto vlastnosť oceníme najmä pri odstraňovaní veľkých netesností	Na skelet podkrovia zanorený v pene je možné ľahko použiť akúkoľvek finálnu úpravu stien

Pozývame Vás na spoluprácu v oblasti izolácie budov metódou SAAPPUR SYSTEM 101100